Pri príležitosti 120. výročia narodenia Dr.
Cyrila Daxnera a 80. výročia Slovenského národného povstania sa v piatok
19. júla 2024 v Obradnej sieni mesta Vranov nad Topľou konal odborný
seminár o hrdinovi Malej vojny, organizátorovi SNP, významnom kultúrnom a
kresťanskom aktivistovi Dr. Cyrilovi Svetozárovi Daxnerovi. Súčasťou
podujatia bola prezentácia jubilejného zborníka „Popredný muž histórie
CYRIL DAXNER".
V úvode podujatia sa prítomným prihovoril primátor mesta Vranov nad Topľou
Ján Ragan. Z jeho príhovoru vyberáme: „Jeho rodina, pevne zakorenená
v slovenskej národnej histórii, mu vštepila hodnoty, ktoré ho sprevádzali
celý život – lásku k slovenskej vlasti, humanistickým a demokratickým
hodnotám, slovanskej vzájomnosti a odhodlaniu pevne brániť pravdu a
spravodlivosť. Podnietil množstvo kultúrnych a cirkevných aktivít,
množstvo kultúrnych podujatí, ktoré obohatili život vo Vranove nad Topľou
a posilnili náš spoločenský život. V dejinách Horného Zemplína zohral
Cyril Daxner významnú úlohu. Jeho práca bola neoddeliteľnou súčasťou
rozvoja mesta Vranov nad Topľou. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že
osobnosť Cyrila Daxnera ďaleko prevyšovala regionálny rozsah a dotkla sa
vtedajších dejín v celoslovenských súvislostiach. V tomto zmysle sa
vynára Daxner najprv ako mladý dôstojník brániaci rodné Slovensko v marci
1939 počas maďarského vpádu na východné Slovensko, a práve jeho
aktivitou došlo k zastaveniu agresie, čím sa stal hrdinom Malej vojny
s udelením vysokého vyznamenania za hrdinstvo. Neskôr ho vidíme ako
kľúčového organizátora Slovenského národného povstania aj na východnom
Slovensku s výrazným presahom až po Bratislavu. Musíme si uvedomiť, že na
jeho organizačnú prácu a protifašistické odhodlanie nadviazali ďalšie
odbojové a povstalecké skupiny na východe našej vlasti. Je smutnou
skutočnosťou, že posledné mesiace života bol väznený a týraný
v nemeckom koncentračnom tábore Mauthausen, čo nakoniec spôsobilo jeho
tragický koniec tesne po oslobodení a ukončení druhej svetovej vojny. Cyril
Daxner vo svojom bohatom živote bol aj kresťanským aktivistom, keď stál pri
založení cirkevného zboru slovenských evanjelikov augsburského vyznania vo
Vranove nad Topľou, čo dosvedčuje aj jeho bronzová busta odhalená Maticou
slovenskou v roku 2015 pred chrámom Ducha Svätého. Chcel by som poďakovať
všetkým, ktorí sa podieľali na príprave dnešného podujatia a všetkým,
ktorí neustále pracujú na zachovaní a propagácii dedičstva našich
významných slovenských osobností. Naša história je bohatá a plná
inšpiratívnych príbehov, ktoré nám môžu slúžiť ako cenné lekcie a
vzory. Na záver mi dovoľte zaželať nám všetkým, aby sme naďalej
kráčali v duchu hodnôt, ktoré Cyril Daxner stelesňoval – hodnôt
úprimnosti, solidarity a neúnavnej práce pre spoločné dobro a
spravodlivosť."
V rámci odborného seminára sa k prítomným prihovoril aj predseda Matice
Slovenskej Marián Gešper: „Dr. Cyril Daxner je celoslovenskou
osobnosťou a dôstojným a významným pokračovateľom národných
generácií, v tomto prípade naozaj veľmi prominentného národného rodu
Daxnerovcov, ktorý splodil zakladateľov československej štátnosti, členov
štúrovskej družiny, významných organizátorov Slovenského národného
povstania a v jeho prípade dokonca popredných hrdinov a obrancov Slovenska
z roku 1939 počas tzv. Malej vojny. Cyril Daxner je naozaj plnoprávny člen
tejto rodiny so všetkými atribútmi hrdinu, aktivistu, odbojára, ale aj
kultúrneho či cirkevného činovníka. Zaujímavosťou je, že je to asi
jediný Daxner z týchto naozaj popredných elitných Daxnerovcov, ktorý
pôsobil na východnom Slovensku, na Zemplíne. Narodil sa v Tisovci, študoval
právo na Univerzite Komenského, pôsobil v národných novinách a ešte
predtým na gymnáziu. Zaujímavé je, že počas prezenčnej služby, ktorú
vykonával ako poručík delostrelectva v kasárňach, mu učaroval tento
malebný slovenský zemplínsky kraj a rozhodol sa, že si tu otvorí
advokátsku kanceláriu. Bol tu vychýreným advokátom a právnikom. No ruka
osudu ho odviedla na front Malej vojny, ktorej sa zúčastnil napriek tomu, že
mu isto nebol veľmi po vôli autoritatívny režim, ktorý sa pomaličky začal
v marci 1939 usadzovať na Slovensku. Na rozdiel od mnohých, bez ohľadu na
všetko, sa rozhodol brániť Slovensko, lebo útok maďarského horthyovského
kráľovstva bol veľmi nebezpečný. Niekoľko dní predtým padla
Podkarpatská Rus, kde sa horthyovský režim dopustil masových vojnových
zločinov. Práve títo obrancovia rôznych politických orientácií v marci a
apríli 1939 zachránili Slovensko. Cyril Daxner bol veliteľom útočnej
skupiny obrnených vozidiel. Osobne sa zúčastnil tých najtvrdších bojov pri
Nižnej Rybnici, za čo dostal za hrdinstvo vtedajšie najvyššie vyznamenanie
od ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša. Paradoxne, tento vysoko
vyznamenaný vojak a dôstojník počas Slovenského štátu bude onedlho
organizovať protifašistický odboj takého rozsahu, že keď neskôr
bezpečnostné orgány zistia, čo všetko Daxner zorganizoval, jednoznačne ho
označili ako kľúčovú osobnosť protifašistického občianskeho odboja na
východnom Slovensku číslo 1.“
O Daxnerovej činnosti v cirkevnom zbore rozprával evanjelický farár
Slavomír Gallo: „Dr. Cyril Daxner bol prvým zborovým dozorcom
obnoveného cirkevného zboru vo Vranove nad Topľou. Ten prvý koncom
17. storočia zanikol a obnovil sa až v roku 1940. Vtedy spolupracoval
s Jánom Vladimírom Hroboňom a seniorálnym kaplánom Kolomanom Líškom,
ktorý bol vyslaný do Vranova nad Topľou, aby vypomáhal farárom v Merníku
a v Kladzanoch. Následne vznikla myšlienka, aby Vranov nad Topľou sa stal
samostatným cirkevným zborom. Túto myšlienku podporoval hlavne Ján
Vladimír Hroboň, pripojil sa k nemu doktor Cyril Daxner a keďže bol
právnik, mal veľké konexie, tak sa im to podarilo. 15. decembra 1940 biskup
Vladimír Pavol Čobrda, priniesol zriaďovaciu listinu, no keďže za režimu
doktora Tisa a rovnako aj počas komunizmu bolo ťažko zriadiť nové cirkevné
zbory v Evanjelickej cirkvi, tak bol zriadený misijný zbor a ten sa stal
riadnym zborom až v roku 1954. Brat Farár Koloman Líška od toho času bol
farárom až do roku 1994. Čiže išlo aj na tú dobu o veľmi veľký
počin. Bola to veľká vizionárska schopnosť týchto dvoch, Hroboňa a
Daxnera, obaja boli potomkovia Štúrovcov. A tá vízia, ktorú mali, tak tá
sa uskutočnila.“
V závere piatkového popoludnia sa mladí matičiari predstavili v divadelnej
dramatizácii venovanej životu a osudu Cyrila Daxnera.
CYRIL SVETOZÁR DAXNER. slovensky národovec, právnik,
advokát, dôstojník, kresťanský aktivista, hrdina Malej vojny, organizator
SNP na východnom Slovensku sa narodil 20. júla 1904 v Tisovci. Maturoval na
Gymnáziu v Turčianskom sv. Martine a pokračoval v štúdiu práva na
Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1931. Cyril
Daxner bol známy svojím zanieteným národným presvedčením, originálnymi
názormi, spoločenským i cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou
obyčajným ľuďom. Všímal si aj európske politické dianie, čo mu
napomáhali jeho jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinu a nemčinu.
Po povinnej vojenskej službe pôsobil ako advokát v meste Vranov nad Topľou,
a po vypuknutí 2. svetovej vojny sa postupne dostal do opozície voči
totalitnej fašistickej ideológii a nemeckému nacizmu, pričom svoje názory
dával verejne najavo. Pôvodom patril k významnej a rozvetvenej národoveckej
rodine Daxnerovcov. Jeho starý otec, Štefan Marko Daxner, bol popredný
príslušník legendárnej štúrovskej generácie a spoluzakladateľ Matice
slovenskej. Otec Ivan Daner sa priamo podieľal na vytvorení Česko-Slovenskej
republiky (1918) a bol signatárom Clevelandskej dohody (1915) i Pittsburskej
dohody (1918). Jeho prastarým otcom bol superintendent Evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania. K blízkym príbuzným Cyrila Daxnera patril aj
významný spisovateľ Janko Jesenský, ktorý bol bratom jeho matky Ľudmily
Márie Žofie Daxnerovej, rodenej Jesenskej-Gašparé. Vojenskú prezenčnú
službu vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou.
Po zložení advokátskej skúšky si tu v roku 1934 otvoril kanceláriu. Jeho
advokátske pôsobenie v meste Vranov nad Topľou, ako aj široké osobné
kontakty neskôr zohrali významnú úlohu pri vybudovaní odbojovej siete na
východnom Slovensku. Po zapojení do protifašistickej činnosti sa postupne
stal kľúčovou postavou občianskej rezistencie na východnom Slovensku
s prepojením na stredné Slovensko až po Bratislavu. Nadväzoval kontakty
s občianskymi skupinami v Humennom, Bardejove a Stropkove. Osobne
spolupracoval s neskoršími významnými slovenskými povstaleckými
veliteľmi Viliamom Žingorom a Ľudovítom Kukorellim. Zároveň bol
spoluorganizátorom vranovskej partizánskej skupiny známej pod názvom
Púčkov. Počas represívnej akcie na východnom Slovensku bol spolu
s manželkou Xéniou 19. apríla 1944 na základe udania konfidenta Ústredne
Štátnej bezpečnosti (ÚŠB) zatknutý. Od 15. mája 1944 bol väznený
v Ilave a neskôr v Bratislave. Nemecké bezpečnostné jednotky ho vo
februári 1945 spolu s ďalšími väzňami odvliekli do nemeckého
koncentračného tábora Mauthausen-Gusen. Vrátil sa do Bratislavy, ale kruté
podmienky väznenia v koncentračnom tábore si vyžiadali svoju daň v podobe
podlomeného zdravia. Zomrel 7. júna 1945 v nemocnici v Bratislave na
Hlbokej. Je pochovaný na Evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne
v Bratislave.





























