Pri príležitosti 30. výročia
príchodu pavlínov do Vranova nad Topľou primátor mesta Ján Ragan, spolu
s poslankyňou MsZ Gabrielou Bradovkovou, prednostom MsÚ Imrichom Kónyom a
vedúcou oddelenia organizačno-sociálneho Gabrielou Hodorovou, v stredu
16. 9. 2020 prijal predstaviteľov Rádu svätého Pavla Prvého
Pustovníka – otca Leandra Tadeusza Pietrasa OSPPE a otca Rastislava
Ivaneckého OSPPE.
Primátor vo svojom príhovore otcovi Leandrovi poďakoval za jeho 30-ročné
pôsobenie v našom meste a za rozvoj duchovného života.
„V histórii nášho mesta ste zanechali významnú duchovnú stopu.
Jedným z Vašich významných počinov je, že z nášho Kostola Narodenia
Panny Márie sa stala bazilika minor. Zároveň som veľmi rád, že môžem
slávnostne prijať aj Vás otec Rastislav a zablahoželať Vám k vášmu
menovaniu za viceprovinciála Rádu svätého Pavla Pustovníka na Slovensku.
Zároveň mi dovoľte poďakovať vám obom, ako aj všetkým kňazom
pôsobiacim v bazilike, za prácu, ktorú vykonávate v našom meste. Určite
má nesporne veľký význam pre obyvateľov mesta Vranov nad
Topľou,“ povedal Ján Ragan.
Kláštor vranovských pavlínov sa spája s menom jeho donátorky Márie
Esterháziovej a s príchodom predstaviteľov Rádu svätého Pavla Prvého
Pustovníka rehoľného rádu do Vranova v roku 1672. Vtedy pavlínmi
prevzatý objekt si vyžadoval skôr náročnú opravu, rekonštrukciu
zachovaných častí pôvodného františkánskeho kláštora, než stavbu od
základov. Jeho prvými obyvateľmi boli o. Imrich Fejérvari a Gregor
Dobnický, ktorých z Vranova v roku 1676 vyhnali povstaleckí prívrženci
Imricha Tokoliho, takže pavlíni, podporení Františkom Barkócim, majiteľom
hradu Čičva, sa sem vrálili až okolo roku 1682. V roku 1718 kláštor
postihol osud kostola, kedy aj s väčšinou mesta vyhorel. Po 114 rokoch
úspešnú pastoračnú činnosť vranovskí pavlíni museli v roku
1786 okamžite zastaviť. Dekrétom zo dňa 7. februára 1786 cisár Jozef
II. na území celej monarchie zrušil kontemplatívne rády, teda aj rád
pavlínov a všetky jeho kláštory. Správu kláštora a kostola prevzalo
diecézne duchovenstvo (vtedy Jágerského biskupstva). Až po vyše 204 rokoch
sa pavlíni znova vrátili do Vranova.
J.E. Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup, 28. augusta
1990 v Čenstochovej požiadal predstavených Rádu svätého Pavla Prvého
Pustovníka, o ich príchod do diecézy a za deň dohody určil hneď
31. august 1990. V tento deň inštaloval za dekana vranovského farára vdp.
Františka Šándora a zároveň oznámil svoj úmysel usadiť tento rád vo
Vranove. Od tohto dňa v Kostole Narodenia Panny Márie (bazilike minor) vo
Vranove nad Topľou pôsobia otcovia pavlíni, Leander Tadeusz Pietras OSPPE a
Grzegorz Wach OSPPE. V súčasnoti rehoľnú komunitu tvorí päť
kňazov.