Vraví sa, že časom spomienky blednú. Súdiac
podľa bývalých žiakov vranovského gymnázia – museli prežiť krásne
časy, pretože aj dnes majú dosť chuti a elánu stretnúť sa, porozprávať,
zaspomínať si, zamyslieť sa, čo ich po toľkých rokoch stále spája,
spoznať aj po rokoch známe tváre… Študentské roky boli už tak dávno,
že spomienky musia byť slabé ako pavučina, ale medzi nimi sú silné a
mocné ako kovové reťaze. Sú to spomienky na školu, mladosť i na mesto,
v ktorom sa udalosti odohrali.
V obradnej sieni mesta sa v sobotu 14.9.2013 stretlo 40 absolventov
gymnázia z čias školských rokov 1959 – 1963, bývalej „áčky a
béčky“, ktorých spolu s triednym profesorom Dr. Jozefom Popaďákom
slávnostne prijal primátor mesta Ing. Ján Ragan. Z jeho príhovoru
vyberáme:
„50 rokov vás delí od okamihu, keď ste opustili lavice vranovského
gymnázia. Mnohí z vás sa vo Vranove alebo v jeho blízkom okolí narodili,
prežili tu detstvo, všetci ste tu študovali, no nie všetci ste v ňom
zapustili korene. Rozpŕchli ste sa po svete, aby ste naplnili svoje sny a
túžby, aby ste ľudsky dozreli. Aby ste sa na rôznych miestach podpísali pod
veľké veci, ale aj nenápadné vecičky, ktoré tvoria našu súčasnosť.
Rozišli ste sa do iných miest a dnes sa vraciate. Vranov vás opäť
s radosťou víta. Jeho históriou vydláždené uličky a letom voňajúce
zákutia vám isto pripomenú prvé pokusy o dvorenie sa svojej milej, nesmelé
držanie sa za ruky, tajné rande, mnohé šibalstvá, priateľstvá…
Roky zanechávajú stopy na všetkom vôkol nás i na nás samých. A tak čas
zanechal stopu i v tvári nášho mesta. História mesta sa píše už
743 rokov. Gymnázium, ktoré ste navštevovali i vy, si v uplynulom roku
pripomenulo už 60. výročie od svojho vzniku. Z prehľadu o absolventoch
školy som sa dočítal, že v školskom roku 1962/63, v ktorom ste končili
aj vy, maturovali 2 triedy s počtom 65 žiakov. Riaditeľom školy bol
Andrej Hrinko, jeho zástupcom Bartolomej Belas, triednym učiteľom
„áčky“ bol Jozef Popaďák, ktorého osobitne rád vítam, a „béčky“
žiaľ, už nebohý Ján Dráč. Vaša alma mater trochu zmenila svoju tvár a
prispôsobila sa potrebám dneška, ale nájdete ju na svojom starom mieste,
ktoré tak dôverne poznáte zo svojich študentských čias.
Vranov rastie, dozrieva, múdrie a opeknieva spolu s vami. Určite vám neušli
zmeny, ktoré sa tu za posledné roky udiali. Radi sa pýšime
zrekonštruovaným námestím s fontánou, ktorého najväčšou pýchou je
bazilika minor Narodenia Panny Márie a v jej blízkosti obnovené súsošie
sv. Jána Nepomuckého. Dnes patrí naše mesto a vaša škola len vám. V toto
septembrové popoludnie otvárate spoločne knihu spomienok. Prajem vám, aby
ste v nej nachádzali len to najkrajšie a najpríjemnejšie, aj keď
k životu človeka patria i smutnejšie chvíle. Taký je však kolobeh bytia,
tak je to odnepamäti. Vám, milí Vranovčania, ktorí ste tu doma, ale aj
vám, vážení hostia, by som chcel popriať, aby návšteva vo Vranove i po
dlhšej dobe zanechala vo vás len tie najkrajšie spomienky“. K spolužiakom
sa prihovorila Mgr. Margita Foberová, bývalá riaditeľka Hornozemplínskej
knižnice vo Vranove nad Topľou, ktorá okrem pripomenutia „motta“
z pozdravov jednej i druhej triedy zaželala prítomným, aby prežili krásny
deň k spokojnosti svojich sŕdc.
Hostia sa podpísali do pamätnej knihy mesta a príjemné stretnutie sa
ukončilo čašou vína s družnými rozhovormi.
Stretnutie to bolo vzácne, preto máme radosť, že tieto neobyčajné chvíle
sme s bývalými absolventami mohli prežiť spoločne.