V piatok 18. 1. 2019 pri príležitosti
74. výročia oslobodenia mesta Vranov nad Topľou od fašizmu predstavitelia
verejnej a štátnej správy, poslanci MsZ, predstavitelia politických strán a
hnutí, zástupcovia základnej organizácie Slovenského zväzu
protifašistických bojovníkov, predstavitelia škôl, organizácií, žiaci
základných škôl, predstavitelia polície a hasičského zboru si uctili
pamiatku padlých pietnou spomienkou pri Pamätníku hrdinom bojovníkom proti
fašizmu.
K prítomným sa so svojim príhovorom prihovoril primátor mesta Vranov nad
Topľou Ján Ragan. Z jeho príhovoru vyberáme:
„Pamätník hrdinom a bojovníkom proti fašizmu sa v našom meste
stal spoločným symbolickým hrobom všetkých statočných, miestom, kde si
pripomíname hrdinstvo a slávu všetkých, ktorí bojovali aj za našu
budúcnosť.
V tichej piete si v spolupráci s 22. mechanizovaným práporom
v Michalovciach pripomíname tých, ktorí v druhej svetovej vojne proti nemu
bojovali, vzopreli sa jeho neľudskej ideológii. Každoročne si pripomíname
túto tragédiu ľudstva, aby bola mementom pre ďalšie generácie. Som
nesmierne rád, že tu dnes vidím aj veľa mladších ročníkov, ktorí si
oslobodenie nášho mesta prišli pripomenúť napriek tomu, že hrôzy vojny
našťastie nikdy nezažili a pevne verím, že ani nezažijú. Kvôli
dnešnému uponáhľanému a vypätému štýlu života si ani neuvedomujeme,
ako neúprosne rýchlo čas plynie. Nestačíme vnímať, ako sa nám história
a dôležité udalosti neustále vzďaľujú, naše pamäťové stopy zanikajú
a niekedy sme možno iba ľahostajní.
Pre niektorých sú významné medzníky minulosti zabudnuté a nepodstatné.
Sú však udalosti, ktoré z dejín nemožno vymazať, treba si ich neustále
pripomínať a venovať im patričnú pozornosť. K takým rozhodne patria
vojnové roky a pre mesto Vranov Deň oslobodenia. Dnes si opäť pripomíname
tisícky neznámych ľudí, ktorí bojovali za našu budúcnosť a slobodu za
cenu toho, že svoju vlastnú budúcnosť ohrozili a svoju slobodu stratili.
Nikdy sme nespoznali ich mená a pravdepodobne ich ani nespoznáme. Nevieme, či
boli civilisti, alebo vojaci. Nevieme, kde sa narodili, kde bol ich skutočný
domov. Nepoznáme ich vek, nevieme, v čo verili. Nevieme, kým boli milovaní,
alebo koho milovali. Ak mali deti, netušíme, kde sú dnes. Ich rodiny ich
stratili navždy. Patrili medzi 72 miliónov obetí druhej svetovej vojny,
najkrvavejšej a najbrutálnejšej v ľudských dejinách.
Svojou prítomnosťou na tomto pamätnom mieste im každoročne vzdávame hold a
ak sa to dá takto povedať, oceňujeme ich za to, čo pre naše generácie
urobili. Zároveň si pripomíname, aký vzácny a krehký je náš slobodný a
pokojný život a koľko odvahy, obetavosti a utrpenia je potrebných na
porážku zla.
S úctou sa skláňame najmä pred tými, ktorí obetovali svoje životy, aby
zastavili fašistické plienenie. Boli to ľudia, ktorí opustili svoje rodiny.
Vojenský rozkaz a vlastenecký cit im prikazoval brániť svoju vlasť a
vyhnať nepriateľa. Aj vojaci boli len ľudia. So zbraňou v ruke prežívali
v zákopoch len vďaka svojim predstavám a túžbam. I oni snívali o mieri,
predstavovali si, ako budú žiť svoj život po návrate z frontu, keď všade
zavládne mier.
Žiaľ, nie všetkým bolo súdené vrátiť sa domov. Doma po nich zostali
vdovy a siroty a tiež matky a otcovia, ktorí sa nedočkali návratu svojich
synov. Tisícky mladých životov vyhaslo len preto, aby sme svoj šťastný
život v mieri mohli prežívať aj my v súčasnosti. A na to by sme nemali
zabúdať.
Dovoľte mi, aby som ničotu druhej svetovej vojny priblížil aj parafrázou
slov francúzskeho spisovateľa Victora Huga: „Príde deň, keď už nebudú
bojiská. Príde deň, keď sa zbrane budú vystavovať v múzeách a ľudia sa
budú čudovať, na čo sa asi mohli používať.“
Z útrap druhej svetovej vojny sa ľudia spamätávali aj dlho po jej
skončení. Aj preto je potrebné zapamätať si medzníky, aby sa zachovali
spomienky na rok 1945, kedy k nám prišla sloboda.“
Zároveň k prítomným sa prihovoril aj predseda Matice slovenskej Marián
Gešper. Vo svojom príhovore pripomenul, že nielen 18. január 1945 je
v dejinách Vranova nad Topľou navždy spojený s oslobodením mesta a že je
ešte jedno podobné významné oslobodenie. Tým dňom je 19. január 1919, a
to oslobodenie mesta Vranov nad Topľou od maďarskej správy a vstup prvých
česko-slovenských jednotiek do nášho mesta.
Za spoluprácu na tejto pietnej spomienke ďakujeme 22. mechanizovanému
práporu Michalovce.