Sociálne pomery roľníkov sa už pred rokom 1848 zhoršovali. Tento problém sa stal o to pálčivejším, že ani nastupujúci kapitalizmus nemal väčší vplyv na zmenu triednej štruktúry obyvateľstva, ktoré naďalej ostalo poľnohospodárskym. Od začiatku 19. storočia Vranov hospodársky upadá a stáva sa typicky poľnohospodárskym mestečkom s menej významnou remeselnou výrobou. Sčasti aj naďalej si udržiava význam spoločensko – politického centra, hlavne preto, že sa stal sídlom okresu.
Skutočnosť, že mesto nedisponovalo v tomto období žiadnym priemyselným podnikom, ak nepočítame mlyny, mala za následok oneskorenie vzniku robotníckej triedy a revolučného robotníckeho hnutia. Remeselná výroba, ktorá až do roku 1872, kedy bol vydaný tzv. priemyselný zákon, bola organizovaná v cechoch, svojím rozsahom nepresahovala rámec mesta a blízkeho okolia a jej podiel v politickom živote mesta nie je známy.
Sociálne ťažkosti, s ktorými pracujúci Zemplína zápasili v sedemdesiatych a nasledujúcich rokoch, viedli k masovému vysťahovalectvu. Len v rokoch 1899–1901 sa vysťahovalo zo Zemplína za prácou 15891 osôb. Tento stav bol aj vo Vranovskom okrese, kde roku 1858 žilo 23355 obyvateľov a roku 1895 iba 22261.
Hospodársky vývoj nielen Vranovského okresu, ale celej Zemplínskej župy je v tomto storočí poznamenaný dominujúcou poľnohospodárskou výrobou, upadajúcou drobnou výrobou a takmer nepozorovaným vzostupom priemyselnej výroby. Prvé náznaky na oživenie politickej činnosti pozorujeme roku 1905, keď na územie východného Slovenska prenikli prvé správy o ruskej revolúcii. Pri tejto príležitosti sa konali zhromaždenia a prednášky aj vo Vranove.
Udalosti 1. svetovej vojny sa Vranova priamo nedotkli, no i toto obdobie znamená v živote nášho obyvateľstva ďalšie zhoršenie sociálnych pomerov.
Imrich Michnovič, Vranov a okolie, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1969
