K najvýznamnejším udalostiam starších dejín Vranova patrí východoslovenské roľnícke povstanie roku 1831. Z celej vtedajšej Zemplínskej stolice malo povstanie najdramatickejší priebeh práve vo vranovsko – zámutovskej oblasti. Vypuknutie povstania podnietila neúroda roku 1830, hlad a bieda.
Signál k začatiu povstania vo vranovsko – zámutovskej oblasti vyšiel zo Zámutova. Po prepadnutí zámutovského kaštieľa odobrala sa skupina povstalcov do Merníka, kde došlo k najväčšiemu krviprelievaniu. Po spoločnej porade sa skupiny z Merníka a Čaklova obrátili proti Vranovu. Povstalci v meste rabovali zemianske domy, židovské obchody a neušetrili ani kaštieľ. Keďže priamym popudom k sedliackej rebélii boli správy o tom, že páni sypú prášky do studní, aby otrávili poddaný ľud, povstalci zdemolovali jedinú vranovskú lekáreň vybavenú vzácnymi viedenskými nádobami a českým sklom.
Časť povstalcov sa po týchto udalostiach vo Vranove pohla do Majeroviec, kde sa v tom čase ukrývali vranovský doktor a lekárnik. Posledné akcie povstalcov v okolí Vranova prebiehali už v čase, keď do Vranova, Soli a Zmutova začali prichádzať prvé vojenské jednotky. Vojsko povstanie potlačilo, hlavných pôvodcov vzbúr pochytalo a uvrhlo do grófskych pivníc vo Vranove. Na smrť obesením bolo odsúdených a popravených 41 povstalcov.