Od 11. do 13. storočia bolo územie Vranova a jeho okolia majetkom uhorských kráľov. Vranov nemal oproti susedným dedinám významnejšie postavenie.
Rokom 1270 sa začína nové obdobie v dejinách Vranova. Hradné panstvo Čičva, ktorého súčasťou bolo i územie Vranova, prešlo donáciou kráľa Štefana V. do vlastníctva nového zemepána – magistra Rajnolda. Položil sa tak základ pre rozsiahle feudálne panstvo rodu Rozgoňovcov (tak sa nazývali podľa osady „Rozgon“, dnes Rozhanovce, potomkovia magistra Rajnolda). Mocenské postavenie pánov z Rozhanoviec nad týmto územím trvalo viac než 350 rokov (až do roku 1523, kedy rod Štefanom z Rozhanoviec vymrel).
Na významné postavenie Vranova v rámci čičvianskeho hradného panstva začiatkom 14. storočia poukazuje jestvovanie jediného farského kostola na tomto území už pred rokom 1332.
Najstaršia správa o kostole vo Vranove pochádza zo začiatku 14. storočia. Stephanus de Warano, prvý kňaz pôsobiaci v tomto kostole, je známy v čase zbierok pápežských desiatkov v rokoch 1321–1337. Výber uhorského svätca sv. Štefana za duchovného patróna kostola nasvedčuje, že iniciátorom výstavby tohoto kostola bol niektorý z uhorských kráľov snáď už v 12., resp. 13. storočí. Až do začiatku 16. storočia bol tento kostol jediným vo Vranove. Bol patronátnym kostolom Rozgoňovcov. Kostol sv. Štefana bol postavený na mieste súčasného mestského parku v dolnej časti námestia. Koncom 16. storočia maďarská časť mestského obyvateľstva prijímala evanjelické vyznanie viery a začala si stavať vlastný kostol, dnešný rímsko – katolícky farský kostol Narodenia Panny Márie. Kostol zo začiatku 14. storočia ponechali Slovákom, o čom svedčí jeho pomenovanie Templum Schlavonicum. Necelých 100 rokov mal Vranov dva kostoly. Príchod kuruckých vojsk Imricha Thökolyho znamenal pre mesto zničenie slovenského kostola. Jeho základy bolo možné vidieť ešte na začiatku 20. storočia.
Z ďalších sakrálnych stavieb, postavených zemepánmi mestečka, vieme o františkánskom kláštore, ktorý na mieste dnešného kláštora pavlínov stál už pred rokom 1441. Členovia rádu ho opustili až pod vplyvom šíriacej sa reformácie v nasledujúcom storočí.
V tomto období tu došlo k postupnému prechodu z poľnohospodársky sa vyvíjajúcej osady vo významnejšie remeselno – obchodné centrum. Vo Vranove sa vytvorilo trhové stredisko. Legalizovanie trhovej tradície v roku 1350 malo pre ďalší vývoj Vranova veľký význam a bolo jednou z podmienok získania mestských výsad.
Privilegiálnou listinou Ľudovíta I. z roku 1350 získali Rozgoňovci pre Vranov právo slobodného trhu („forum liberum“) aj právo meča a šibenice, ktorým sa mala zaistiť všetkým kupcom, idúcim týmto územím, sloboda kúpy, predaja a výmeny tovaru bez akejkoľvek ujmy a prekážky. Na základe tohto práva mohli panskí drábi chytať zločincov a zbojníkov na celom území panstva, súdiť ich vo Vranove a vešať v jeho chotári (v časti, ktorá až do súčasnosti nesie na katastrálnych mapách pomenovanie „Šibeňa hura“).
Zdroj: Michnovič, Imrich, zostavovateľ: Dejiny Vranova nad Topľou. Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1992.