Dubnícke opálové bane
Chránený areál vyhlásený v roku 1964, na výmere 6,00 ha. Je to územie s labyrintom starých baní. Podľa niektorých domnienok boli opály v Dubníku dolované už v rímskych dobách. Prvý písomný záznam je až z roku 1497 o ťažbe cinóbru. Históriu dolovania opálov možno sledovať od dôb Márie Terézie. Dubnícky opál bol vzácny pre svoju mimoriadne krásnu a citlivú hru farieb. Od polovice 19. storočia bola v Dubníku aj brusiareň opálov. Prevádzka bola v baniach zastavená v roku 1922 a štôlne boli zatopené. Najväčší opál, tzv. Harlekýn, bol nájdený v koryte potoka na Dubníku v roku 1775, vážil 607 gramov a na prelome 19. a 20. storočia bol ocenený na 700 000 dukátov. Dnes je tento kus uložený v zbierkach viedenského Prírodovedného múzea. Aj keď bola ťažba opálov na Dubníku po prvej svetovej vojne ukončená, dodnes sú tieto miesta vyhľadávané zberateľmi z celého sveta, ktorí tu pokúšajú svoje zberateľské šťastie. V štôlniach opustených baní je jedno z najväčších zimovísk netopierov na Slovensku. Celkovo tu bolo zistené zimovanie 16 druhov netopierov v celkovom počte 3800 jedincov.
