Hrad Čičva
Týči sa nad obcou Sedliská vo vzdialenosti 7 km od Vranova nad Topľou pri ceste smerom do Humenného a pripomína niekdajšiu príslušnosť Vranova k hradnému panstvu. Bol centrom hradného panstva, ktoré v roku 1270 daroval kráľ Štefan V. šľachticovi Rainoldovi za zásluhy na výpravách kráľovského vojska. Pôvodnú najstaršiu časť hradu z prechodného románsko-gotického obdobia tvoril hradbový múr nepravidelného pôdorysu s okrúhlou vežou a ostrou hranou – britom a priľahlým palácom nepravidelnej dispozície. Okrúhla veža s britom bola na Slovensku vzácnym javom v architektúre ranostredovekých hradov a dostala sa sem pravdepodobne zo Sliezska, kde možno nájsť podobný typ. Hrad mal strážnu a kontrolnú úlohu pri dôležitej diaľkovej ceste, spájajúcej Sliezsko a Poľsko pozdĺž severných svahov Karpát so Sedmohradskom. V 14. storočí bol hrad doplnený o palác, v druhej polovici 16. storočia bola pristavaná južná delová bašta s predhradím a valcovou vežou. Najväčšia prestavba hradu sa konala koncom obdobia gotiky, na konci 15. a začiatkom 16. storočia. Hrad patril Rozgoňovcom až do roku 1523. V roku 1524 kráľ Ľudovít II. daroval panstvo Bátoriovcom. Od roku 1527 sa na hrade konali zhromaždenia Zemplínskej župy a bol tu umiestnený župný archív, ktorý pri požiari hradu zhorel. V priebehu 17. storočia hral hrad dôležitejšiu úlohu v protihabsburských povstaniach. Po víťazstve cisárskych vojsk ho v roku 1717 nariadili zbúrať, odvtedy leží v ruinách. Pod hradom je nedostavaná hrobka Barkóciovcov z roku 1909. Obyvatelia osady Podčičva pod hradom aktívne zachovávajú korytárske remeslo.
Hanušovce nad Topľou
Renesančno-barokový kaštieľ, ktorý postavili na prelome 17. a 18. storočia, je architektonickou dominantou mesta. Jeho charakteristickými črtami sú výrazné nárožné veže a bohatá štuková výzdoba interiéru i fasády kaštieľa. Kaštieľ je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea s cennou národopisnou a prírodovedeckou expozíciou so zameraním na územie okresu Vranov nad Topľou.
Šošovský, tzv. „malý“ kaštieľ pochádza z roku 1564. Je to poschodová, dvojtraktová budova s jednou nárožnou okrúhlou vežou.
Železničné viadukty patria medzi technické pamiatky a dodnes slúžia pre železničnú dopravu na trati Prešov – Humenné. Sústava štyroch viaduktov bola vybudovaná v rokoch 1939 – 1943. Najväčší z nich sa v dĺžke 400 m klenie nad mestom vo výške 40 metrov.
Kostol v Kelči
Barokovo-rokokový kostol pochádza z roku 1780 a stojí tesne pri brehu priehrady Domaša ako pamiatka na zaplavenú obec. Vnútorné zariadenie dopĺňa chrámový poklad, ktorý v roku 1781 pre zemepána obce zhotovil známy levočský zlatník Ján Szilassy. V interiéri sa nachádzajú vzácne pôvodné dubové lavice.