1. Transparentné mesto (register zmlúv, objednávok, faktúr) (5 274 760×)
2. Aktuality (1 623 304×)
3. 2013 (661 206×)
4. Letné kúpalisko (397 556×)
5. Aktuálne podujatia a kino (327 079×)
6. Hľadáte psíka? (288 823×)
7. Lekárne (277 612×)
8. Dražby, nájmy, verejné súťaže, predaj majetku mesta (247 887×)
9. Základné školy (236 539×)
10. Úradná tabuľa (230 808×)

V nedeľu 1. marca 2026 oslávil svoje sté narodeniny pán Michal Lukáč, obyvateľ mesta Vranov nad Topľou. K významnému životnému jubileu mu osobne zablahoželali primátor mesta Ján Ragan spolu so zástupcom primátora Dušanom Molekom. Pri stretnutí mu popriali najmä pevné zdravie, pokoj a mnoho radostných chvíľ v kruhu rodiny.

„Milý pán Lukáč, je pre mňa veľkou cťou stáť dnes pri Vás a zablahoželať Vám k Vašim stým narodeninám. Sto rokov je výnimočná životná cesta – plná práce, radostí, starostí aj chvíľ, na ktoré sa nezabúda. Prajem Vám, aby ste mali aj naďalej pri sebe ľudí, ktorí Vás majú radi, aby ste cítili ich blízkosť a aby Vám každý ďalší deň priniesol pokoj, zdravie a aspoň malý dôvod na úsmev,“ prihovoril sa jubilantovi primátor mesta Ján Ragan.
Pri tejto príležitosti mu primátor so svojím zástupcom odovzdali kyticu kvetov a darček ako symbol poďakovania a úcty k jeho životnému jubileu.

Michal Lukáč sa narodil 1. marca v dedinke Poša ako piate z deviatich detí. Dvaja zo súrodencov v detstve zomreli. Základnú školu navštevoval v Poši a neskôr pokračoval na Meštianskej škole vo Vranove nad Topľou. Do školy dochádzali deti z okolitých dedín na bicykloch – v lete aj v zime. Nohavice sa šili z ľanového plátna utkaného doma na krosnách. Všetky deti museli pomáhať v hospodárstve – starali sa o kravy, kone, ošípané a pracovali na poli.
Ku koncu vojny bolo potrebné pomôcť v školách, a tak učil deti v Poši. V septembri 1945 po vojne nastúpil na Obchodnú akadémiu v Humennom, ktorú ukončil v roku 1948. Zo začiatku dochádzal na bicykli alebo autobusom, neskôr býval v drevených ubytovniach pre študentov. Jeho spolužiakom bol aj Michal Kováč, neskorší prvý prezident Slovenskej republiky. Po rokoch sa stretli a spomínali na študentské časy.
Po skončení školy absolvoval dva roky povinnej vojenskej služby. V roku 1951 nastúpil ako účtovník do Okresných pozemných stavieb. Všetko, čo bolo vo Vranove postavené, prešlo jeho rukami. V zamestnaní spoznal Annu Kužmovú z Benkoviec, ktorú si 11. novembra 1952 vzal za manželku. Spolu vychovali dve deti – dcéru Ľubicu a syna Jaroslava. Sedem rokov bývali v Benkovciach, neskôr si s pomocou celej rodiny postavili dom so záhradou vo Vranove nad Topľou, aby nemuseli každý deň dochádzať autobusom do práce.
Keď sa Vranov stal okresným mestom, pozemné stavby sa rozdelili a vo Vranove vznikol Okresný stavebný podnik, kde bol vymenovaný za ekonomického námestníka. Z tejto funkcie bol po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odvolaný pre náboženské presvedčenie. Následne pracoval ako účtovník až do odchodu do dôchodku.
Od mladosti mal rád šport, najmä futbal. Spolu s kamarátmi si loptu vyrábali z handier či starých ponožiek, neskôr sa už dala kúpiť. Bola to jedna z mála zábav chlapcov na dedine. Jeho ďalšou záľubou sa stalo záhradkárčenie. Každú jar sadil semienka, pestoval priesady a staral sa o záhradu. Zeleninu a zemiaky uskladňovali v pivnici na celú zimu. Spolu s manželkou zavárali kompóty, uhorky a rôzne šaláty – špajza bývala plná zásob. Rád chodieval na huby a čítal knihy. S manželkou Annou prežili 70 rokov spoločného života. Keďže manželka mala brata v Kanade, viackrát ju spolu navštívili. Stretával sa tam so Slovákmi – vysťahovalcami, ktorí si budovali nový domov, no nezabúdali na svoje korene.
Dnes, vo vysokom veku, keď už nohy neslúžia ako kedysi a pri chôdzi si pomáha barlami, sa teší z prichádzajúcej jari a rozkvitnutej záhrady. Rád chodieval na huby, čítal knihy a dodnes sleduje šport – futbalovú ligu aj hokej. Držal palce slovenským hokejistom a prežíval s nimi boj o medaily na olympijských hrách.
Na otázku, čo považuje za svoje krédo dlhovekosti, odpovedá: „Prežiť každú chorobu.“