Úlohou spoločnosti je nielen zhromažďovať duchovné a materiálne bohatstvo národa, či štátu, ale ho aj zaznamenávať pre potreby budúcich generácií. V tomto smere plní nezastupiteľné miesto kronika a stáva sa tak významným prameňom poznania minulosti. Z toho dôvodu sa kronika stáva dôležitou súčasťou činnosti obecných a mestských úradov. Obecné kroniky majú mimoriadne významné a nezastupiteľné miesto v systéme prostriedkov zaznamenania miestnych spoločenských udalostí a procesov a sú prameňom národopisného a historického poznania.
Zo zákona SNR o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. vyplýva, že každá obec v SR je povinná založiť a viesť obecnú kroniku v jazyku slovenskom.
Vranovská mestská kronika bola založená a začala sa písať v r. 1933, ale po vojne sa nenašla. V roku 1968 bol do funkcie kronikára ustanovený Vranovčan PhDr. Imrich Michnovič, CSc. Kroniku začal písať spätne v chronologickom slede od roku 1270. Kronikárom bol až do roku 1970. Ďalšími kronikármi boli Mikuláš Horváth a Marta Mudroňová.
Kroniku mesta Vranov nad Topľou dnes vedie a opatruje Mestský úrad vo Vranove nad Topľou. Do kroniky sa zaznamenávajú najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa v meste udiali. To znamená správy a údaje, ktoré podávajú komplexný obraz o živote mesta vo všetkých úsekoch jeho činnosti, najmä spoločenského, ekonomického, kultúrneho a športového života. Zápis, ktorý je pravdivý, objektívny a vecný vykonáva kronikár za jeho vlastnej účasti na všetkých podstatných udalostiach v meste. Kronika je majetkom mesta. Obsah kroniky je pri splnení daných pravidiel prístupný verejnosti.
Do funkcie mestského kronikára bol v r.1992 mestským zastupiteľstvom vo Vranove nad Topľou ustanovený Mgr. Jozef Kuba, novinár a majiteľ Vranovských noviniek. Kroniku začal písať od r. 1992, ale vzhľadom k tomu, že od r. 1987 sa kronika nepísala, dopísal aj päť chýbajúcich rokov. V roku 2007 mu bola udelená Cena primátora mesta za dlhoročné úspešné vedenie kroniky mesta (je aj autorom fotokroniky).
Počas kalendárneho roka pravidelne zaznamenáva do príručného zošita udalosti, ktoré sa stali v meste či regióne a republike, pokiaľ tieto majú vzťah k mestu, zhromažďuje informácie a dokumentačný materiál, ktoré majú vzťah k mestu.
Po uplynutí kalendárneho roka, na podklade zaznamenaných udalostí a zhromaždených informácií spracuje mestský kronikár návrh ročného kronikárskeho zápisu a tento predloží na pripomienkovanie a schválenie mestskej rade. Po dopracovaní opodstatnených pripomienok do návrhu záznamu kronikár jeho definitívnu podobu odovzdá na prepísanie.
Ročný kronikársky zápis má svoju štruktúru. Obsahuje najvýznamnejšie udalosti zo samosprávy, štátnej správy, zmienky o významných návštevách, činnosť podnikateľských subjektov a ich podiel na živote obce, údaje o výstavbe a zmenách charakteru mesta, nechýbajú školstvo, kultúra, cirkevný život, politické strany, hnutia a združenia, spolky a organizácie, telovýchova a šport, mimoriadne udalosti, počasie…
Schválený kronikársky zápis v chronologickom rade je následne čitateľne prepísaný do kroniky dokumentačným atramentovým perom. V kronike nie sú prípustné škrtanie, vulgarizmy, kresby ap.
Originály kroník aj so všetkými doplnkovými prílohami (fotodokumentácie) sú trvalo uložené v ohňovzdornej skrini v budove mestského úradu tak, aby nedošlo k ich poškodeniu.
Mestský úrad vedie aj mestskú pamätnú knihu. Tá na rozdiel od mestskej kroniky slúži na chronologické zaznamenávanie udalostí, avšak nejde o pravidelné zaznamenávanie. Slúži na zapisovanie len pri mimoriadne významných udalostiach s tým, že hostia na jej stránky pripájajú svoje podpisy.