Zemplínske ľudové nárečie

« späť
Kultúra » Folklór a ľudové tradície » Zemplínske ľudové nárečie
Stare pravdi i vidumanki
  • Ňebudzem dobri, ňebudzem, kim me neodru na buben, kedz na mňe budu bubnovac, potim ľem budzem šľubovac.
  • Hlava šiveje, rozum šaľeje.

• Dze chlop ňemože, žena pomože. • Moda tu, moda tam, ale ric patri do nohavic. • Cigan še mu dobija do brucha. • Opiti od vina ľeci na bok, od piva na chribet, od paľenki na nos. • Jakiš bul, ta ši taki. • Robota mac života. • Co še druhomu vodzi, ta i tebe ňezaškodzi. • Dobra dzeka robi šmich, zo zlu dzeku idze hrich. • Jaki chlop, taki snop. • Uč še od kuma rozuma. • Tota chiža ňepusta, dze še vari kapusta. • Chudobni ňemaju, bohati ňedaju. • Ľehka porta pujdze do čorta. • Štrež keľo chceš: živana, ženi a bľichi ňeuštrežeš. • Jaki ti mi chľib davaš, taki ci ja zochabim. • Maju ľudze, mam i ja, daju ľudze, dam i ja. • Plano z opitim jarki preskakovac. • Chto probuje, ňebanuje. • Ňič to zato, vischňe blato, budze ľeto zaš. • Šicko ma svuj koňec, lem palica dva. • Jaki čľovek, taka bešeda. • Čiste ruki, šľebodne slovo. • Hutoreľi proroci, že budze cma u noci. • S krasnu bešedu hosci ňenasiciš. • Obecunka šaľenomu radosc. • Co durnomu po rozume. • S tobu hutorec, jak s ceľecom še modlic. • Ňedzvihaj nos višši jak hlavu. • Naj še haňbi, chto ma štiri gambi. • Zabul vul, že ceľecom bul. • Jak še chto spravuje, tak še o ňim bešeduje.

Figľe i šmišky

Co s pijanima

Kelner u vranovskim Pučiku (Rozkvet) chcel pomohnuc trom pijanim. Zavolal taxi a šoferovi hutori: „Toho co šedzi na ľevo zavež do Hrabovca, co u štredku na sidlisko Juh a toho na pravo, na štacion." O dzešec minut še vraci taxikar i z pijanima a pita še kelnera: „Popaťce na ňich ešče raz a povidzce mi, chtoroho dze mam odviz, bo na zakruce še mi pomišaľi."

Co ľepši

Dzedo ľecel do Ameriki a pita še ľetuški:
„Ňebudzece davac padaki?„
„Ňe.“
„Aľe na šifoch davaju zachranne pasi.„
To je pravda, aľe mi ňesme na morju, dzedu.“
„Ta ňeznam či to dobre, bo ľudzi co znaju plavac je vecej jak tich, co znaju ľitac.

Jak še dakedi bubnovalo

Dava še na znamosc každomu:
Po perše: Ňeška večar o polnoci muši každi driľic svojo hodzinki do zadku. Chto bi jich do zadku nedriľil, ta na toho jutro rano žaden autobus, žadna žeľeznica ani žaden urad čekac ňebudze.

Omil

U svadobnej noci hutori nacešeni mladožeňich:

  • Marčo, šak ti panna!
  • Ňe, ja kozorožec!

Omil druhi

Šidzemdzešatročna babka išla prez križovatku na červenu. Zapišča koľesa, šofer zahamuje a kriči:

  • Babčo, ňemožece isc na stranu?
  • Co kričiš, ti somar, išla bi mi, aľe mi ňetreba!

Daco z vychodňarskej reči
Malý slovníček rázovitých šarišských výrazov

  • drišľak = cedidlo
  • dzeka = vôľa
  • findža = porcelánová šálka
  • makortet = kvetináč
  • garadiče = schody
  • šatovac = ponáhľať sa

hardelko = hrdielko holodrajec = trhan burikac = váľať grevčec = vrieskať kočeňina = huspenina harčičok = šálka smaltovaná hrunok = briežok paňkac = prosíkať choľem = len, aspoň compeľ = cencúľ krepľe = šišky belavi = modrý harakaľ = ďateľ slup = stĺp pojsceľ = posteľ ciberej = kyslá juška, šťava z kyslej kapusty švitki = svižný, vrtký pantľik = stužka kojsc = kosť kojscel = kostol kornaz = kanec kopertka = obálka jalč = tesár

« späť

aktualizácia: 04.04.2008 | počet zobrazení: 54 170
Počet návštev od 21.02.2008: 4656980
Počet návštev dnes: 3420