Mladosť nevymažeš z pamäti.
Nástojčivo sa vracia
ako sťahovavý vták
v spomienkach po celý život…
Spomienky na školu vždy patria k tým najživším a najkrajším. Nestáva
sa často, že máme možnosť stretnúť sa s absolventmi po 60 rokoch od
čias ich maturity. Je obdivuhodné, ako ich vzťahy z čias školských rokov
1956 – 1959 ani po toľkých rokoch neochladli.
Vraví sa, že časom spomienky blednú. Súdiac podľa bývalých žiakov
Jedenásťročnej strednej školy vo Vranove nad Topľou, museli prežiť
krásne časy, pretože aj dnes majú chuť stretnúť sa, porozprávať,
zaspomínať si, zamyslieť sa, čo ich po toľkých rokoch stále spája.
Dalo by sa povedať, že je to už tak dávno, že spomienky musia byť slabé
ako pavučina. Zdá sa však, že medzi 22 spolužiakmi bývalej XI. A triedy
sú silné a mocné ako kovové reťaze. Sú to spomienky na školu, mladosť
i na mesto, v ktorom sa udalosti odohrali. Je to vzácne, a preto máme
radosť, že tieto neobyčajné chvíle sme mohli s primátorom mesta Jánom
Raganom prežiť spolu s nimi, v sobotu 11. 5. 2019 v hoteli Patriot.
Zo spomínania predsedníčky triedy MUDr. Evy Klubertovej, rodenej Kentošovej,
sme sa dozvedeli, že k maturitnému stolu pristúpili v roku 1959 v počte
38 študentov, riaditeľom školy bol Ján Dráč a triednym učiteľom Július
Mati. Jedenásti spolužiaci už nežijú. Ich alma mater trochu zmenila svoju
tvár a prispôsobila sa potrebám dneška (v súčasnosti je v budove Detský
domov), ale stojí na svojom pôvodnom mieste, ktoré tak dôverne poznajú zo
svojich študentských čias.
K prítomným sa prihovoril primátor mesta, ktorý okrem iného povedal:
„60 rokov vás delí od okamihu, keď ste opustili lavice vranovskej
školy. Mnohí z vás sa vo Vranove narodili, prežili tu detstvo, všetci ste
tu študovali, no nie všetci ste v ňom zapustili korene. Rozpŕchli ste sa po
svete, aby ste naplnili svoje sny a túžby, aby ste ľudsky dozreli. Aby ste sa
na rôznych miestach podpísali pod veľké veci, ale aj nenápadné vecičky,
ktoré tvoria našu súčasnosť. Niektorí z vás žijete aj v iných
mestách, dnes sa však vraciate a Vranov vás opäť s radosťou víta.
Všetci ste už v zrelom veku a veľa ste vo svojom živote dokázali. Mnohí
z vás ukončili vysokoškolské štúdiá, všetci ste sa uplatnili
v aktívnom pracovnom živote, vytvorili ste si rodiny, vybudovali si domov,
vychovali a zaopatrili ste svoje deti. Mnohí z vás sa tešíte z vnúčat a
pravnúčat, ktoré vám splácajú vašu lásku a starostlivosť. Chcem sa vám
pri tejto vzácnej príležitosti poďakovať za všetko dobré a pekné, čo
ste doteraz na svojej životnej ceste vykonali pre naše mesto, spoločnosť a
svoje rodiny. Všetkým vám želám, aby ste v tejto peknej tradícii –
pomaturitnom stretávaní sa, ak vám to zdravie dovolí, pokračovali
i naďalej. Pretože keď sa stretnú starí známi, vždy si majú čo
povedať. A keď sa stretnú bývalí spolužiaci, platí to dvojnásobne. Nech
sa vám teda dnešný deň a večer míňajú veľmi, veľmi pomaly, aby
zvýšil čas na všetko, čo zostalo nedopovedané.“ Stretnutie to
bolo vzácne, preto máme radosť, že tieto neobyčajné chvíle sme
s bývalými absolventmi mohli prežiť spoločne a že zostalo zachytené aj
v pamätnej knihe mesta, na stránku ktorej pripojili svoje podpisy.
Kvapka času je ako vzácny drahokam na ľudskej dlani. Na dlaniach našich
hostí sa jagajú tisíce drahokamov. Ony osvecujú ich tváre, na ktoré práca
a život vryli svoje znamenia. S úctou sme hľadeli na ich vrásky. O to
úprimnejšie želáme všetkým dobré zdravie, spokojnosť a optimizmus. Nech
sú ešte dlhé roky šťastní a spokojní medzi svojimi najbližšími. Viera
Machková, kancelária primátora