Primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan
spolu so svojím zástupcom Dušanom Molekom v piatok 19. februára
2026 osobne zablahoželali výnimočnej občianke mesta, pani Márii Jozefíne
Mitrovej, ktorá sa dožila krásneho životného jubilea – 100 rokov.
„Milá pani učiteľka, pani Mitrová, je pre mňa veľkou cťou stáť
dnes pri Vás a zablahoželať Vám k Vášmu vzácnemu jubileu. Sto rokov je
jedinečný príbeh naplnený prácou, obetavosťou, trpezlivosťou a
láskavosťou, ktorú ste počas života rozdávali druhým. Ako učiteľka ste
neučili len čítať a písať – dávali ste deťom istotu, povzbudenie a
pocit, že na nich záleží. Mnohí z Vašich žiakov si dodnes pamätajú
Váš pokojný hlas a prvé slová podpory. Prajem Vám, aby ste aj naďalej
cítili úctu a lásku svojej rodiny a aby každý nový deň priniesol pokoj,
vďačnosť a malé radosti, ktoré si zaslúžite,“ prihovoril sa
jubilantke primátor mesta Ján Ragan.
Pri tejto milej príležitosti jej obaja predstavitelia mesta odovzdali kvety a
darček ako symbol úcty a poďakovania.
Mária Jozefína Mitrová sa narodila v Iliašovciach pri
Spišskej Novej Vsi v rodine tesárskeho majstra Jána Jaduščáka. Vyrastala
spolu s piatimi súrodencami v prostredí, kde sa kládol dôraz na
pracovitosť, vzdelanie a rodinné hodnoty.
Už ako jedenásťročná odišla z rodnej obce do Levoče, kde najskôr
študovala na Meštianskej škole a následne na Učiteľskej akadémii.
Pedagogické vzdelanie získavala v náročných rokoch druhej svetovej vojny,
ktorú prežila ako dospievajúce dievča. Štúdium ukončila maturitou
v júli 1945.
Svoje prvé učiteľské kroky začala po vojne v obci Kurimany pri Levoči.
Krátko nato bola povereníctvom školstva pridelená na Štátnu ľudovú
školu v Jastrabí pri Vranove nad Topľou. V skromných a materiálne veľmi
náročných podmienkach tu dva roky žila a učila.
Osudovým sa jej stalo pôsobenie vo vranovskom okrese, kde sa zoznámila
s učiteľom Štefanom Mitrom. V roku 1948 uzavreli manželstvo a ich
spoločnou životnou i profesijnou cestou sa stala Štátna ľudová škola vo
Vranovskom Dlhom. Škola fungovala ako dvojtriedka so striedavým vyučovaním,
pričom v jednej triede sa často učilo aj viac ako 40 žiakov rôznych
ročníkov. V týchto podmienkach obaja pôsobili až do roku 1963, keď bola
škola zrušená a otvorila sa nová základná škola na Rodinnej oblasti. Po
presune na novú školu vyučovala pani učiteľka Mitrová na prvom stupni. Ako
elementaristka zasvätila prakticky celý svoj profesijný život prváčikom.
Generácie detí, najmä z Vranovského Dlhého, naučila čítať, písať a
položila im pevné základy ďalšieho vzdelávania. Svoje povolanie
vykonávala s láskou, zodpovednosťou a vysokou odbornou úrovňou. Za svoju
obetavú prácu bola v roku 1976 ocenená ministrom školstva titulom
„Zaslúžilý učiteľ“.
Spolu s manželom Štefanom vychovali štyri deti – dcéry Moniku
(učiteľku), Bernadettu (elektrotechničku) a Jozefínu (ekonómku) a syna
Štefana (architekta). Rodina sa postupne rozrástla o päť vnúčat, troch
pravnukov a tri pravnučky. Manžel Štefan Mitro, dlhoročný riaditeľ školy
vo Vranovskom Dlhom a neskôr zástupca riaditeľa ZŠ na Rodinnej oblasti,
zomrel v roku 1987. Pani Mária Jozefína Mitrová prežila celé jedno
storočie plné zásadných historických udalostí. Ako mladé dievča zažila
prechod frontu v zime 1944/1945, neskôr povojnové presuny učiteľov, menovú
reformu v roku 1953, obdobie politických zmien, okupáciu v roku 1968, pád
socializmu i návrat k demokracii. Mnohé z týchto udalostí sa jej dotkli
aj osobne. Po odchode do dôchodku sa venovala záhrade, tkaniu kobercov na
krosnách a šitiu, ktoré sa pre ňu z nutnosti stalo celoživotnou záľubou
a tvorivou činnosťou. Ešte aj dnes dokáže potešiť pravnučky
vlastnoručne ušitými či vyšívanými vecami. Vyniká výbornou pamäťou a
je skutočnou kronikou rozvetvenej rodiny, ktorej históriu pozná do
najmenších detailov. Aj vo veku 100 rokov so záujmom sleduje dianie doma
i vo svete, zaujíma sa o úspechy svojich detí, vnúčat a pravnúčat a
zostáva obklopená láskou rodiny.
Život pani Márie Jozefíny Mitrovej je príbehom oddanej učiteľky,
manželky, matky a ženy, ktorá celý svoj život zasvätila vzdelávaniu a
rodine. Generácie jej bývalých žiakov na ňu dodnes spomínajú s úctou a
vďakou.




