« späť
O meste » História » Vývoj mesta v historických obdobiach » Archeologický výskum

Archeologický výskum

Územie Vranova nad Topľou je bohatým archeologickým náleziskom so stopami človeka už od staršej doby kamennej. Archeologicky významné je však predovšetkým z hľadiska poznania slovanského osídlenia regiónu. Archeologické náleziská sú vo viacerých lokalitách mesta. Zatiaľ najstaršie stopy prítomnosti človeka v katastri mesta pochádzajú z Vranova – Dlhého. Odtiaľ je aj nález mamutej stoličky.

V centre mesta pri zemných prácach sa našli atypické črepy z nádob, datované do mladšej doby rímskej až začiatku sťahovania národov a fragment džbánu z pokročilého stredoveku. V historickom jadre mesta boli zachytené zvyšky ôsmych sídliskových objektov a základy sakrálnej stavby – starého vranovského kostola. Stopy tohoto rozsiahleho sídliska dokladajú kontinuitu osídlenia Vranova od veľkomoravského obdobia. Na mieste dnešného parku v centre mesta boli objavené základy gotickej sakrálnej architektúry. Tu, kde kedysi stál starý farský kostol sv. Jána Krstiteľa, sa nachádza najstaršie stredoveké jadro mesta.

V areáli Gymnázia a Obchodnej akadémie boli zachytené podzemné priestory, ktoré sa dávajú do súvisu s vranovským vodným hradom, resp. objektami, ktoré tu boli postavené neskôr.

Vodný hrad

Vranovský hrad postavili okolo 15. stor. Rozgoňovci, ktorým v r. 1472 vydal kráľ Matej povolenie stavbu opevniť. Rozsah a konštrukciu opevnenia nepoznáme, ale Nypoortova rytina z r. 1686, ktorá vystihuje stav hradu z predchádzajúceho storočia, zobrazuje mohutný kaštieľ s nárožným bastiónmi, opevnený murivom a obohnaný vodnou priekopou napojenou na potok Čičavka.

Pôvodný hrad bol pravdepodobne počas uhorsko – poľskej vojny v r. 1491 – 1492 poškodený. Na mieste starého hradu postavili neskôr ďalšie stavby, pričom sa do 20. stor. zachoval klasicistický kaštieľ, necitlivým rozhodnutím zbúraný v r. 1987.

Najmladším nálezom z centrálnej časti mesta je medená minca Márie Terézie z r. 1765, nájdená na železničnej stanici. Uložená je vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Rozsiahle slovanské osídlenie sa nachádzalo v Lomnici, hlavne v troch polohách (Male poľo, Poloviny, Koscilek). Jeho vývoj sledujeme od 7. až do 10. storočia. Počas doterajších záchranných výskumov bolo na spomínanom slovanskom sídlisku preskúmaných 34 sídliskových zahĺbených objektov oválneho pôdorysu so stopami po otvorenom ohnisku. Preskúmaná bola hlinená klenbová pec, zapustená do podložia, s takmer rovným dnom s priemerom 65 cm. Jej klenba bola zavalená zvyškami piatich žarnovov. Pred vyhrievacím zariadením bola vyhĺbená predpecná jama, obsahujúca množstvo uhlíkov, železný predmet bez bližšieho funkčného určenia a úlomky keramiky. Na základe nálezov žarnovov možno uvažovať o jej funkčnosti, pravdepodobne bola chlebovou pecou.

V časti Čemerné sa popri dominujúcich stopách slovanského osídlenia našli aj doklady o pravekom osídlení. Objekty slovanských sídlisk boli objavené pri výstavbe závodu Slovenka, ďalej Pri studničkách, pri ceste z Čaklova do Vechca i ďalších lokalitách.

Zdroj:

  • Mária Kotorová, Nie sme tu odvčera
  • doc. PhDr. Imrich Michnovič, CSc., Dejiny Vranova nad Topľou, Košice 1992

Snímky exponátov zo zbierok Vlastivedného múzea v Hanušovciach

« späť

Črep slovanskej keramiky Črep slovanskej keramiky
« predchádzajúci Črep slovanskej keramiky Hrnce z doby slovanskej, 8. - 10. storočie Hrniec zo lovanského sídliska vo Vranove nad Topľou - Lomnici Priestory bývalého vodného hradu v podzemí centra mesta nasledujúci »
aktualizácia: 03.11.2015 | počet zobrazení: 45044

Počet návštev od 21.02.2008: 2464475
Počet návštev dnes: 22
fb